obrazok
obr obr obr obr

Náš príbeh…

Vždy, keď rozprávam tento príbeh, mám napätie v žalúdku. Moja dcéra Vierka sa veľmi tešila do školy. Dostala novú tašku, peračník, s hrdosťou nastúpila do 1. triedy. Prvé dva týždne bolo všetko v poriadku. Ale už v treťom týždni som si všimla, že jej radosť akosi vyprchala. Z ničoho nič sa so mnou pohádala, keď som jej dávala do tašky keksíky a jej obľúbenú čokoládku. Hneď ma napadlo, že niečo nie je v poriadku. Rozhodla som sa s Vierkou v kľude porozprávať. Najprv nechcela nič povedať, no potom vyšla s pravdou – spolužiak Fero jej berie z tašky sladkosti, aj iné veci, ktoré sa mu zapáčia.

Okamžite som sa vybrala za pani učiteľkou. Na moje veľké prekvapenie mi navrhla, aby som učila dieťa deliť sa so svojimi vecami s inými deťmi – nebude vraj sebecké.

Rozhodla som sa preto zavolať Ferovým rodičom. Tí sa na mňa v telefóne osopili, čo si vraj vymýšľam, ich dieťa má všetko, čo si len zažiada a naše veci, ani jedlo vôbec nepotrebuje.

Nevedela som ako ďalej, Vierka chodila do školy s odporom, ráno ju začal pobolievať žalúdok, občas sa stalo, že vracala. Zo školy chodievala s bolesťami hlavy a v októbri pre ranné nevoľnosti musela dvakrát zostať doma.

Keď som ju odviedla k detskej lekárke, nezistila žiadne zdravotné problémy. Opakovane som šla za triednou učiteľkou, ktorá mi tvrdila, že má situáciu pod kontrolou a Fero sa k Vierke ani nepribližuje. To isté tvrdila aj Vierka, no napriek tomu jej problémy neustupovali. Rozhodli sme sa preto preložiť ju na inú školu. A tak od 1. decembra už Vierka chodí do inej školy. Má to síce ďalej, ale do školy sa teší a problémy úpne pominuli. A nám ide predovšetkým o zdravie nášho dieťaťa.


Názor odborníka:

Vierka sa na začiatku školskej dochádzky stala obeťou šikanovania. Prístup triednej učiteľky i rodiča bol nevhodný. Obaja sa dopustili niekoľkých chýb. Každý učiteľ, ktorý sa dozvie o šikanovaní, ho totiž musí neodkladne riešiť a obeti poskytnúť maximálnu ochranu. Ak tak nekoná, porušuje povinnosť vyplývajúcu mu z jeho učiteľskej funkcie. Ani prístup Vierkinej mamky nebol ideálny. Nie je vhodné riešiť problém na vlastnú päsť s rodičmi malého agresora. Väčšina detí sa totiž až priveľmi podobá na svojich rodičov, o čom sa mohla Vierkina mamka presvedčiť v komunikácii s nimi.

Úpne najhoršie na celom prípade je to, že Vierku preložili na inú školu. Pre Fera to bola informácia, že agresia sa mu vyplatila a bude v nej pravdepodobne pokračovať. Nájde si inú Vierku … Pre Vierku to znamenalo, že pred silou a hrubosťou treba ustupovať. Aj keď jej to prinieslo úľavu a pohodu v novej škole, nie je vylúčené, že sa v budúcnosti stane znovu obeťou iného malého agresora. A čo ostané deti v triede, ktoré o probléme vedeli? Aj pre ne to bol zlý výsledok : zlo, hrubosť a agresia zvíťazila, pravda a slušnosť utrpela porážku. Ak sa takéto poznania v ich živote opakujú častejšie, stanú sa samozrejmosťou.

Čo teda mali urobiť rodičia?
Rodičia mali hneď pri prvej návšteve školy žiadať, aby bol problém ich dieťaťa riešený kompetentne. Ak nedostali uspokojivý výsledok u triednej učiteľky, mali sa obrátiť na vedenie školy, príp. iné inštitúcie – pedagogicko – psychologickú poradňu, školskú inšpekciu, alebo na zriaďovateľa. Okrem toho podporovať a trénovať dieťa v tom, aby si vytváralo efektívne stratégie v správaní, ktoré mu umožnia so šikanovaním sa vysporiadať a v budúcnosti mu úspešne čeliť.

Vytlačiť stránku | Odporúčiť známemu | Počítadlo návštev: 1153224
(c) 2007. Všetky práva vyhradené. Webdizajn : RED FLOWER s.r.o.