obrazok
obr obr obr obr

Zastavme šikanovanie

Michele Elliott

Jane Kilpatrick


Čo je šikanovanie?

Šikanovaním označujeme úmysel ublížiť druhému fyzicky, alebo psychicky. Je to napríklad bitie, strkanie, vyhrážanie sa fyzickým útokom, krádeže peňazí a vecí, schovávanie a ničenie vecí, ale aj ohováranie, nadávky, či vylúčenie zo spoločnosti ostatných, teda spolčenie sa viacerých detí proti jednému.


Útočníkom môže byť jedno, alebo skupina detí.


Incidenty sú opakované. Jednorázová akcia sa za šikanovanie nepovažuje


Prevaha útočníka nad obeťou. Táto prevaha môže byť skutočná, alebo zdanlivá v oblasti fyzickej sily, alebo agresivity, v osobnej sile jednotlivca alebo v početnej prevahe skupiny.


O šikanovaní hovoríme aj vtedy, ak jedno dieťa, alebo skupina detí hovorí inému dieťaťu niečo škaredé a nepríjemné, bije ho, kope, vyhráža sa mu, zamyká ho v miestnosti a podobne. Tieto incidenty sa môžu často opakovať a pre šikanované dieťa je ťažké ubrániť sa mu. Za šikanovanie môžu byť označené aj opakované posmešky, alebo hanlivé poznámky o jeho rodine. Za šikanovanie však neoznačujeme občasnú bitku, alebo hádku približne rovnako fyzicky aj psychicky vybavených súperov.


Prieskumy však preukázali, že deti vymedzujú šikanovanie širšie než ako to chápu dospelí.

Preto je potrebné sa zamýšľať aj nad tým, či možno považovať za šikanovanie iróniu a sarkazmus. A či je napríklad „ robenie si žartíkov z niekoho“ doťahovanie (škádlenie), alebo šikanovanie.


AK UŽ VAŠA ŠKOLA PRÍJME AKÚKOĽVEK DEFINÍCIU ŠIKANOVANIA, MALA BY ZAHŔŇAŤ VŠETKY SPOSOBY CHOVANIA, KTORÉ DETI AKO ŠIKANOVANIE PREŽÍVAJÚ.



PREČO SA TREBA ŠIKANOVANÍM ZAOBERAŤ?


  1. Deti majú svoje práva

Majú základné právo na bezpečnosť v škole, na život bez bolesti, ponižovania a strachu. Rodičia aj deti považujú šikanovanie za jeden z najväčších problémov a od učiteľov očakávajú účinnú pomoc a porozumenie. Je povinnosťou každej školy poskytnúť svojim žiakom pokojné a bezpečné prostredie.


2.Šikanovanie je veľmi rozšírené a treba ho okamžite zastaviť.


3.Následky môžu byť vážne

Utrpenie, ktorému sú vystavené šikanované deti sa môže prejavovať rôznym spôsobom

  • nepozornosťou na vyučovaní,

  • chorobami

  • záškoláctvom

  • pokusmi o samovraždu


4. Následky môžu byť dlhodobé

Následky šikanovania sa často prejavujú ešte veľmi dlho po skončení školskej dochádzky či už u obetí, alebo u útočníkov. Napríklad deti, ktoré sa počas školskej dochádzky naučia, že šikanovanie a násilie sa oplatí, využívajú túto stratégiu chovania aj v dospelosti. Dlhodobý výskum z Nórska ukazuje, že u tých, ktorí sa vo vyšších ročníkoch základnej školy prejavovali ako útočníci, bolo vo veku 24 rokov štvornásobne pravdepodobnejšie, že už boli trikrát aj viackrát súdne stíhaní ako tých z rovnakej vekovej skupiny, ktorí v škole nešikanovali. (Olweus 1989.)


5. Šikanovanie je právne postihnuteľné

Na základe dohovoru o právach dieťaťa môžu rodičia pri neriešení problému šikanovania dieťaťa v škole podať sťažnosť na súd.


6. Nevšímavosť napomáha útočníkom

Šikanovaniu sa „darí“ v atmosfére utajovania. Obete, často nútené k mlčaniu, sa postupne dostávajú do bludného kruhu šikanovania a strachu. Jedinou možnosťou, ako efektívne čeliť šikanovaniu, je otvorene si priznať jeho existenciu ako závažného problému a stať sa školou, ktorá sa nebojí hovoriť. Občas sa ozývajú hlasy, že tým sa všetko zhorší, ale výskumy jednoznačne hovoria pre otvorenosť v jednaní.


7. Snaha o riešenie problémov sa sa skutočne vypláca

Jasne to dokazujú výsledky najrozsiahlejšej kampane proti šikanovaniu, ktorá prebehla v Nórsku. Olweus (1989) zistil, po uskutočnení kampane sa v priebehu nasledujúcich dvoch rokov znížilo šikanovanie o 50%. Taktiež ubudlo krádeží, vandalizmu a záškoláctva. Naopak vzrástla miera spokojnosti žiakov s pobytom v škole.



POTREBA SKÚMANIA PROBLÉMU



Skôr než sa pustíte do riešenia problému šikanovania, vo vašej škole, bude užitočné, ak zistíte jeho rozsah a charakter.


Prínos skúmania problému


  1. Poskytne vám základné vymedzenie rozsahu šikanovania. Budúce opakovanie rovnakého prieskumu vám umožní analyzovať účinnosť metód, ktoré ste použili k jeho odstraňovaniu.

  2. Môže vám priniesť veľa užitočných informácií. Pomôže vám zistiť napríklad:

  1. kde sú najrizikovejšie miesta školy

  2. či sa v niektorom ročníku, alebo skupine vyskytuje obzvlášť vysoká miera šikanovania

  3. ako sa na tento problém pozerajú žiaci

  4. ako sa naň pozerajú učitelia


  1. Všeobecne možno povedať, že na školách kde bol urobený prieskum šikanovania, boli učitelia prekvapení jeho vysokým výskytom. To posilnilo ich motiváciu, aby sa s ním snažili vysporiadať.

  2. Ak sa na prieskume podieľajú aj žiaci zvyšuje percento jeho úspešnosti. Väčšine žiakom sa uľaví, keď vidia, že sa tieto problémy vynášajú na svetlo.


Vo väčšine škôl, kde robili prieskum šikanovania zistili, že už táto skutočnosť dodala mnohým deťom odvahu k tomu, aby sa zverili učiteľom s prípadmi šikanovania. Učitelia musia byť pripravení tieto starosti detí vypočuť a zaoberať sa nimi.


Je dobré o prieskume a jeho cieľoch informovať rodičov. Vytvorí sa tak možnosť ich spolupráce.



RIEŠENIE PROBLÉMU

Výber stratégie


Všeobecne platí, že čím intenzívnejšie sa do práce pri obmedzovaní šikanovania už od fázy plánovania zapojí celý učiteľský zbor, žiaci a ich rodičia, tým je pravdepodobnejšie dosiahnutie úspechu.


Môžu byť využité nasledujúce stratégie:


  1. Celoškolský prístup

  2. Všeobecné preventívne opatrenia

  3. Postupy zahrnuté do osnov

  4. Práca s rodičmi

  5. Riešenie jednotlivých prípadov šikanovania

  6. Práca s agresormi

  7. Práca s obeťami

  8. Stratégia použiteľná na ihrisku


Celoškolský prístup


Zvýšenie informovanosti


Je to veľmi významný prvok, pri ktorom treba mať na pamäti tri veci:


  1. Učitelia musia byť informovaní o rozsahu problému a účinných spôsoboch pomoci

  2. Rodičia a deti musia vedieť, že to škola myslí s bojom proti šikanovaniu vážne a očakáva ich aktívnu spoluprácu

  3. Žiaci musia byť informovaní o tom, že učitelia zisťujú výskyt šikanovania a sú pripravení počúvať ich sťažnostiam. Ďalej musia vedieť, že bude zahájená konkrétna akcia.


Celoškolská stratégia


Pre každú školu, ktorá chce riešiť problém šikanovania je dôležité, aby začala s vypracovaním komplexnej stratégie, ktorá sa stane súčasťou kultúry školy.


Celoškolská stratégia by mala:


  1. byť súčasťou školských zásad týkajúcich sa chovania v škole

  2. byť vypracovaná za verejnej a rozsiahlej diskusie všetkých zainteresovaných – učiteľov, zamestnancov školy, rodičovskej rady a žiakov

  3. zahŕňať jasnú definíciu šikanovania

  4. jasne určiť, že šikanovanie nebude v škole tolerované

  5. poskytnúť všetkým jasný návod čo treba urobiť, ak sa šikanovanie objaví

  6. venovať pozornosť vytvoreniu klímy, v ktorej deti nebudú mať obavy zveriť sa niekomu v prípade, že by boli šikanované, alebo keby sa dozvedeli, že je šikanovaný niekto iný

  7. byť dobre známa všetkým zamestnancom školy aj žiakom

  8. byť priebežne aktualizovaná


Pravidlá a súbory pravidiel v škole


Je vhodné, aby existujúce pravidlá školy boli doplnené o šikanovanie, princípy úcty, tolerancie voči ostatným. Niektorým školám sa osvedčilo zostavenie jedného súboru pravidiel chovania pre učiteľov a jedného pre žiakov.


Vytvorenie dobrej školskej klímy


Tu je potrebné odpovedať si napríklad na otázky:

  • Existujú v škole pravidlá a zásady?

  • Je všetkým jasné, že hrešenie, násilie a verbálne týranie je neprípustné?

  • Vládne v škole atmosféra tolerancie a úcty k druhým?

  • Ponúkajú učitelia správne modely rolí?

  • Podporujú triedne/školské zhromaždenia atmosféru dôvery a záujmu o druhých?

  • Ide o školu ktorá sa nebojí hovoriť – teda sú žiaci povzbudzovaní, aby hovorili o svojich starostiach, vrátane prípadov šikanovania?

  • Je cez prestávku dostatočný dozor vo všetkých školských priestoroch?


Všeobecná preventívna stratégia


Odporúčané preventívne stratégie


1.Zameranie pozornosti na nových žiakov


Pozornosť treba venovať najmä pri prechode z prvého stupňa na druhý, keď sa deti často stávajú terčami útokov žiakov vyšších ročníkov. Je užitočné sa týmto otázkam venovať v diskusiách a použiť aj ďalšie preventívne prvky- napríklad sústrediť všetky nové ročníky na jednej chodbe, prípadne v jednej časti školy, či organizovať veľké prestávky mimo samostatne. Ďalej to môže byť určenie starších žiakov, ktorí sa budú starať o mladších a pod.



  1. Vytvorenie spolupracujúcej triedy


Walker (1989) odporúča, aby učitelia deti povzbudzovali v rozvíjaní schopností konštruktívneho riešenia konfliktov. Ďalej to môže byť využívanie hier a cvičení vyžadujúcich spoluprácu detí, či využívanie skupinovej práce na úlohách v triede i mimo nej. To posilňuje nielen schopnosť presadiť sa, ale aj príležitosť nadviazať priateľstvá.


  1. Krúžky kvality


Je to metóda, pomocou ktorej je možné zapojiť žiakov do procesu zisťovania a riešenia problémov týkajúcich sa šikanovania. Táto metóda učí deti špecifické techniky ako je napríklad

  • definovanie a riešenie problémov

  • zisťovanie spolupôsobiacich faktorov

  • hľadanie a posudzovanie praktických riešení

  • formulovanie vlastných záverov

  • presvedčivá prezentácia vlastných záverov pred poslucháčmi


  1. Tréningy asertivity


Tieto tréningy sa zvyčajne robia so skupinami obetí šikanovania. Musí ich robiť odborník, pretože ak dieťa skúsi takúto metódu a neuspeje, môže to ešte viac naštrbiť jeho sebavedomie. Účinnejšie je robiť takéto tréningy pre všetky deti.


  1. Hranie rolí


Deťom môžeme pomôcť tým, že im umožníme si prehrať situácie šikanovania. Tak si môžu nacvičovať napríklad ako pôsobiť ako silný, ako odolávať nátlaku a ako sa vyrovnávať s provokáciami. Rovnako môžu mať príležitosť byť v koži toho druhého (napr. agresor v roli obete a naopak.)


6.Schránky proti šikanovaniu


Tieto schránky by mohli byť využívané na nápady riešiť šikanovanie.


Postupy zahrnuté do osnov


Jedným z najúčinnejších prostriedkov prevencie šikanovania je zvyšovanie sebavedomia a sebadôvery žiakov, ktoré dokážu deťom ponúknuť možnosti rozvoja svojej osobnosti, vedomie vlastnej hodnoty a prístup k spoločnosťou propagovaným cieľom.

Ak by boli tieto prostriedky zahrnuté priamo do učebných osnov napríklad etiky, alebo občianskej výchovy s vypracovanými metodickými listami a učebnými pomôckami, celoplošne by sa vytvorili podmienky na zníženie počtu detí, ktoré budú, alebo sa nechajú šikanovať.


Práca s rodičmi


Využívať rodičovské združenia na zlepšenie informovanosti o problémoch šikanovania (Takéto rozhovory môžu byť zvlášť užitočné pre rodičom mladších žiakov). Poraďte im aby si všímali svoje deti, aby ich počúvali ak sa budú sťažovať na šikanovanie. Vyzvite ich aby vás o takýchto prípadoch informovali, aby ste ich mohli riešiť. Prediskutujte s nimi aké varovné signály si majú všímať. Vysvetlite im, že ak ich dieťa bude šikanovať iné pomôžete im tento problém riešiť.



Riešenie jednotlivých prípadov šikanovania


Rozšírené chyby a omyly


Medzi najviac rozšírené chybné kroky pri vyšetrovaní šikanovania patrí napríklad vyšetrovanie obvineného hneď po rozhovore s obeťou a potom nasleduje vyšetrovanie svedkov.


Ak vypočúvate obvineného hneď po obeti, väčšinou všetko zaprie a hrozí nebezpečenstvo, že sa obeti pomstí. Takéto vyšetrovanie bude mať od začiatku zlý priebeh. Dôležité je na začiatku získať dostatok informácií aby sme v rozhovore s obvineným mali v rukách dostatok dôkazov a argumentov. To znamená, že už pred vyšetrovaním je potrebné vybrať vhodných svedkov a hovoriť s nimi. Výber tých „najslušnejších“ detí však môže byť mätúce, pretože šikanujúcim môže byť na pohľad slušný, veľmi sa ovládajúci žiak, ktorý to robí skryte. Táto skutočnosť býva veľmi častá.


Ďalším chybným krokom býva snaha konfrontovať výpovede obete a agresora.


Podľa Dr. M. Kolářa je absolútne chybné žiadať od obeti aby súhlasila so zverejnením svojej výpovede, by dokonca úplne neprípustné konfrontovať obeť s agresorom. Takéto „meranie“ pravdy výjde vždy v neprospech obeti, naviac ju vystavíme druhotnej traumatizácii. V prípade pokročilého šikanovania môžeme dokonca ohroziť i jej život, pretože „nevinný“ agresor sa bude mstiť. Neodporúčajú sa ani konfrontácie agresora a svedkov.

Takýto postup nepredpokladá možnosť viacerých obetí a viacerých agresorov a prehliada možnosť falošných svedkov. Je potrebné pracovať so špeciálnou skupinovou diagnostikou, neverbálnymi technikami a vypočúvajúcimi praktikami. Vieme, že šikanovanie je predchodca organizovaného zločinu a bežné metódy tu úplne zlyhávajú.


Kedy začať vyšetrovať


V triede treba citlivo vnímať prejavy jednotlivých žiakov a snažiť sa nenápadne zistiť o čo ide. Ak napríklad žiak pred vyučovaním postáva pred dverami triedy, keď je osamotený, keď je na hodine zdrojom posmechu, nemá kamarátov, je nešťastný, sú to tzv. „nepriame „ varujúce signály, charakteristické pre počiatočné štádium šikanovania. Z hľadiska prevencie je potrebné, aby si učiteľ všímal takéto signály a zámerne a systematicky ich vyhľadával pomocou depistážnych dotazníkov. V takom prípade sa mu podarí postaviť bariéru proti šikanovaniu a zabrániť jeho rozvinutiu, upozorňuje odborník.


Skôr ako začnete vyšetrovať


Skôr ako začnete vyšetrovať je potrebné zistiť štádium. Sú štyri kritériá podľa ktorých možno posúdiť, či je šikanovanie v počiatočnej, alebo pokročilej fáze:

  • V prvom rade je to spôsob chovania a výpovede obetí a svedkov – či hovoria pomerne otvorene, alebo ustrašene, či nepopierajú násilie, alebo ho zapierajú, či súcitia s obeťou, alebo ju obviňujú.

  • Druhým kritériom je závažnosť a častosť agresívnych prejavov. Ak príde k zraneniu, je pravdepodobné, že šikanovanie malo svoj vývoj, gradovalo a to je znakom, že ide o pokročilejšie štádium.

  • Tretím kritériom je doba, počas ktorej šikanovanie trvalo. Ak sa objaví napríklad v prvom ročníku na strednej škole do dvoch mesiacov, je to iné ako keď sa prevalí v 9. ročníku.

  • Posledným, štvrtým kritériom je počet obetí a agresorov. Ak ich je viac, ide väčšinou o pokročilé štádium.


Stratégia vyšetrovania


Existuje niekoľko stratégií prvej pomoci a všetky majú jedno spoločné – snažia sa chrániť informátorov a obeť. Preto sa vyšetrovanie robí nenápadne (svedkovia sa volajú po vyučovaní, alebo za iným účelom a pod.), aby sa nedalo vyhodnotiť, kto čo povedal a nebol tak vystavený možnej pomste agresorov.


Cieľom vyšetrovania je získať odpovede na otázky: Kto je obeťou, prípadne koľko je obetí? Kto je agresorom, alebo koľko je agresorov? Kto je iniciátorom? Kto je aktívnym účastníkom? Ako, kedy , kde a čo konkrétne agresori robili obetiam? Ak sa učiteľ rozhodne vyšetrovať šikanovanie, musí si uvedomiť, že je to veľmi závažná a ťažká úloha. Musí vedieť v sebe spojiť prvky psychoterapeuta, ktorý poskytuje pomoc obeti a vyšetrovateľa, ktorý vyšetruje závažný čin. Je preto potrebné robiť si poznámky o tom kto, čo, kedy a ako komu robil, s pripojenými poznámkami kto čo povedal – tieto informácie samozrejme nezverejňuje. Takáto dokumentácia je potrebná v prípade sťažností rodičov agresorov a je potrebná v ďalších krokoch.


Schéma strategických krokov, ktoré je potrebné pri vyšetrovaní dodržiavať (Sú vhodné najmä v počiatočnom štádiu šikanovania.)


  1. Rozhovor s informátormi a obeťami

  2. Nájdenie vhodných svedkov

  3. Individuálne, prípadné konfrontačné rozhovory so svedkami

(Nekonfrontovať obete s agresormi a svedkov s agresormi)

  1. Zabezpečiť ochranu obetiam

  2. Rozhovor s agresormi, prípadne konfrontácia medzi nimi


Tieto kroky sú konštantné, iba v prípade vážneho šikanovania, kedy hrozí ublíženie je potrebné okamžite chrániť obeť a najskôr urobiť rozhovor s agresormi.

Pokiaľ ide o svedkov, v počiatočnom štádiu nie je problém nájsť vhodných. Mali by to byť žiaci, ktorí sa s obeťou kamarátia, sympatizujú s ňou, neodmietajú ju, neboja sa, nie sú závislí na agresorovi a nie sú poplatní normám šikanovania.

Hlavný zmysel rozhovoru s agresorom nie je v tom, aby sme od neho zistili nejaké informácie, ale aby sme ho zastavili. V počiatočnom štádiu šikanovania agresor väčšinou úplne nezapiera, iba bagatelizuje. Mali by sme s ním hovoriť v tom zmysle, že mu dávame šancu, chceme mu pomôcť, ale so šikanovaním musí úplne prestať. Navrhneme mu, že spoločne s ním budeme hľadať riešenie, ako vec napraviť. Je dôležité si uvedomiť aj možnosť, že agresor je doma týraný, zneužívaný, či zanedbávaný a šikanovanie je vonkajší prejav jeho vnútorných psychických problémov s ktorými je potrebné sa odborne zaoberať.


Taktika vyšetrovania


Na rozdiel od stratégie je taktika pružná, alternatívna. Závisí od odhadu vnútorného vývoja šikanovania, od veku detí a pod. Zatiaľ čo v počiatočnom štádiu je taktika psychologicky mäkká a menej náročná, v pokročilom štádiu je psychologicky tvrdá a odborne zložitá. V oboch prípadoch majú metódy charakter prekvapenia a skrytosti. Taktika vyšetrovania má štyri časti:


  1. Zahrievacie predkolo

  2. Monológ

  3. „Dialóg“

  4. Konfrontácia


V zahrievacom predkole je treba navodiť určitú atmosféru. Tá je odlišná ak hovoríme so svedkom a odlišná ak hovoríme s agresorom. Zatiaľ čo v prvom prípade sa snažíme vzbudiť pocit bezpečnosti a istoty, agresora naopak zneisťujeme, využívame napätie, moment prekvapenia a šoku.


Monológ môžeme z vyšetrovania aj vynechať. Slúži predovšetkým na to, aby svedok, alebo agresor vlastnými slovami popísal, čo sa stalo. Niekedy sa zapletie do vlastného klamstva.


Dialóg vlastne ani nie je dialóg v pravom slova zmysle. Ide v ňom predovšetkým o kladenie otázok vyšetrovanému žiakovi a jeho odpovede. Po celý čas je potrebné udržiavať citové napätie. Najbežnejším variantom je tzv. pritlačenie k stene. Agresorovi sú ponúknuté nejaké poľahčujúce okolnosti, keď sa prizná. Zároveň je ubezpečený, že v prípade ďalšieho šikanovania bude nekompromisne potrestaný.


Pri rozhovore s agresorom je dôležité na čo sa ho pýtame a akým spôsobom. Významnú úlohu zohráva neverbálna komunikácia. Napríklad ako na neho dívame (dlhý chladný pohľad zneistí), v akej sme vzdialenosti (príliš veľká i príliš malá vzdialenosť znepokojujú) či on sedí a vy stojíte (pocit prevahy). Agresora zneistíte aj kladením otázok – hľadáte v jeho slovách rozpory, chytáte sa prerieknutí a pod.


Konfrontácia nie je potrebná v každom prípade. Niekedy sa robí buď medzi svedkami – aby sa ujasnili rozpory, alebo medzi agresormi. Konfrontáciu agresorov (posadíte ich tvárou v tvár) regulujete, sledujete rozpor medzi slovami aj gestami. Neverbálna komunikácia je staršia ako verbálna a je oveľa pravdivejšia.


Práca s agresormi


Pri riešení problému s agresormi sa osvedčil neobviňujúci prístup, založený na vzbudzovaní empatie a humanizmu členov partie. Nie je potrebné zisťovať všetky podrobnosti toho čo sa stalo a je zbytočné sa pýtať prečo to urobil. Za určitým chovaním bývajú zložité dôvody a dieťa ani nemusí mať poňatie o tom, prečo sa tak v skutočnosti zachovalo.

Obviňovanie ničomu nepomôže a ťažko dokáže trvalo zmeniť chovanie agresora.

Potrestanie agresorov môže mať dočasný účinok na konkrétnu situáciu, ale tak ako aj obviňovanie, ťažko natrvalo zabráni prejavom šikanovania. Dôležité je hľadať príčiny takéhoto chovania agresorov. Veľmi často bývajú v násilníckom, či nezdravom rodinnom prostredí. V rodinách s trestajúcim výchovným prístupom je šikanovanie typický model správania Ak sa takémuto dieťaťu podá pomocná ruka, problém možno väčšinou považovať za vyriešený.


Takýto prístup odporúča riešiť problémy šikanovania bez trestov, obviňovania a so zameraním na definovanie problému a jeho riešenie.


Ukážte agresorom účinky ich chovania. Väčšina obetí si chce zachovať tvár a skrýva svoje skutočné pocity až do chvíle, keď sú sami. Agresorom môže otriasť, keď sa dozvie, že jeho obeť napríklad nemôže v noci spávať, bojí sa ísť do školy a pod. (Tu by bolo vhodné využiť videokazetu Stick and Stones - Palice a kamene )


Tréningy asertivity často pomôžu šikanovanému aj šikanujúcemu, pretože im môžu ponúknuť vhodnejšie spôsoby ako dávať najavo svoje potreby. Mnohí sa nevedia chovať k ostatným priateľsky, pretože im chýbajú vhodné modely a potrebujú si nacvičiť alternatívne spôsoby reakcií na svojich vrstovníkov či už individuálne, alebo v malej skupinke.


Práca s obeťami


S deťmi, ktoré sa stali obeťami je potrebné pracovať veľmi citlivo. Zvlášť sa musíme vyvarovať toho, aby sme in nenaznačili, že sú šikanovaním nejako vinné. Žiadne dieťa si nezaslúži, aby bolo šikanované.


Podľa výskumov majú šikanované deti jednu, alebo viaceré z nasledujúcich charakteristík:

  • znížené sebavedomie

  • fyzickú odlišnosť, napr. okuliare, nadváhu, telesný handicap

  • izolovanosť v skupine vrstovníkov

  • sklon „provokovať“ šikanovanie

  • obtiaže s učením

Existuje názor, že agresori spočiatku zameriavajú svoje pokusy o zastrašovanie a donucovanie na určitý počet detí, ktoré považujú za vhodné ciele. Z tých si vyberú tie, ktoré svojím chovaním naznačili, že môžu byť manipulované a zastrašované.

Ak budeme brať do úvahy tento poznatok, môžeme pomôcť obetiam tým, že im pomôžeme reagovať na šikanovanie spôsobmi, ktoré nebudú agresora ďalej povzbudzovať. Naviac im môžeme pomôcť vymyslieť obranné stratégie, pomocou ktorých sa budú môcť šikanovaniu vyhnúť.


Naučte ich prekonávať provokácie


Dr. John Pearce (1989) v knihe „Fighting, Teasing and Bullying – Bitky, podpichovanie a šikanovanie odporúča, aby sa deťom pomohlo na provokácie pripraviť a zvyknúť si na ne pomocou metód hrania rolí. Súčasťou tohoto prístupu je naučiť deti vhodne reagovať, t.j.

zostať pokojný

pôsobiť sebaisto

odísť s dôveryhodnou dospelou osobou

mať pripravenú odpoveď, ktorou možno reagovať


Napríklad dieťa, ktorému sa posmievajú, že nosí okuliare môže použiť ktorúkoľvek nasledujúcu reakciu:

Závidíš?

Raz ich budeš potrebovať aj ty, ale ja som ich dostal prvý

Majú ich len tí najlepší.

Sú vynikajúce, však.

Štyri oči sú lepšie ako dve

a pod.


Naučiť ich vhodne reagovať v nebezpečenstve


Deti potrebujú vhodné stratégie vo chvíľach, keď sa cítia v nebezpečenstve, tj.:


Neoplácať rany

Hlasne kričať nie

Rýchle sa dostať preč

Oznámiť to dospelému


Povzbudzujte deti aby hovorili o tom, čo sa stalo, alebo aby to nakreslili, či napísali. Už to môže mať terapeutický účinok. Odporučte im, zostávali v skupine detí, najlepšie kamarátov, najmä v čase zvýšeného rizika, napr. cez obed, cestou domov atď.


Literatúra:


Jean Parry, Gillian Carrington: Zabraňujeme šikanovaniu, zborník metód

Z. Fojtíková: Nebezpečná epidemie

Dr. M. Kolář: Skrytý svět šikanování na školách, Portál 1997


Pearce,J. (1989): „Fighting, teasing and Bullying, Thorsons Publishers Ltd – malý užitočný paperback zaoberajúci sa tým, ako pomôcť rodičom nájsť jednoduché a účinné spôsoby pomoci svojím deťom.


Videokazety: Sticks and Stones (Palice a kamene) Central Independent Television

Only Playing Miss, Neti Neti Theatre Company(je to hra o šikane

v angl+znakovej reči)


Kniha a videokazeta: Maines,B., Robinson,G. : Stamp Out Bullying ( Zbavte ma

šikanovania.) Lame Duck Publishing, 71 South Road, Portishead,

Bristol BS20 9DY


Dajú sa vypožičať od Gwentt Educational Psychological Service v pobočke Newport, alebo Chepstow. Sú skôr pre starších žiakov

Pre mladších – The Heartstone Odyssea – O predsudku šikanovania – príbeh mladej tanečnice, rasový útlak.

Informácie o nej :Allied Mouse Ltd, 1st floor, Longden Court, Spring Gardens Buxton, Derbyshire, SK17 6BZ, England

Foster, p. Thompson,D. (1991) „Bullying: Towards a Non-violent Sanctions Policy (Šikanovanie : K metódam nenásilných sankcií.

Smith,P. Thompson,D. Practical Approaches to Bullying (Praktické prístupy k šikanovaniu)

Eliot,M. Bullying, A Practical Guide to Copying for Schools (Šikanovanie – praktický návod pre školy, ako mu čeliť)

Smith a Thopson (1991): Practical Approaches to Bullying (Praktické programy proti šikanovaniu)

Zborník „Steps to Success (Stupne úspechu) J.Thacker pomáha deťom zaujímať pozitívny postoj na riešenie problémov zameraných na rôzne spoločenské otázky

Leech a Wooster: Personal and Social Skills – A Practical Approach for the Clasroom (Osobné a sociálne zručnosti – praktická príručka pre školy

McConnon: Your Choice (Tvoja voľba) zameraná na tvorbu zručností v komunikácii s vrstovníkmi, rozvoj sebavedomia a pozitívneho sebahodnotenia a zvyšovanie informovanosti o tom, čo je šikanovanie.

Besag,V. 1989: Bullies and Victims in Schools (Agresori a obete v školách), Open University Press. Obsahuje množstvo informácií o charakteristikách útočníkov a obetí a praktické rady ako im pomôcť.

Maines,B., Robinson,G. (1991) Stamp Out Bullying, (Zastavme šikanovanie),Lame Duck Publishing, Bristol

Vytlačiť stránku | Odporúčiť známemu | Počítadlo návštev: 1121284
(c) 2007. Všetky práva vyhradené. Webdizajn : RED FLOWER s.r.o.