obrazok
obr obr obr obr

Súhrn prezentácií zo 4. svetovej konferencie o násilí v školách a verejnej politike podľa programových okruhov

Štvrtá svetová konferencia o násilí v školách a verejnej politike sa konala 23. až 25. júna 2008 v Lisabone v priestoroch Goubelkianovej nadácie. Organizátormi konferencie boli: Medzinárodné centrum pre monitorovanie násilia v školách, Európske centrum pre monitorovanie násilia v školách, Lisabonský inštitút starostlivosti o dieťa a technická univerzita v Lisabone.
Vedecký program konferencie bol rozdelený do viacerých samostatných celkov, so spoločným plénom a následne tématickými okruhmi workshopov, ktoré prebiehali v troch rokovacích jazykoch (angličtina, francúzština, španielčina), šiestich sympózií a bloku posterov. Okrem oficiálneho otvorenia a pléna sa fyzicky nedalo zúčastniť na všetkom, čo program konferencie ponúkol. Taktiež na podujatiach mimo pléna už nebol  k dispozícii simultánny preklad, a teda informácia z priameho počutia bola limitovaná možnosťou účasti len na tej časti, ktorej rokovací jazyk účastník aktívne ovládal. V tejto informácii ide teda o výber prezentácií, ktoré prebiehali v angličtine, prípadne pri nich bol simultánny preklad.

Plénum

Za zmienku stojí pozoruhodne realisticky a pritom umelecky účinne spracované francúzske video o šikanovaní, ktoré nasledovalo po oficiálnom otvorení konferencie. Toto video stvárnilo celkovú atmosféru na nemenovanej strednej škole a situáciu vo fiktívnej triede z pohľadu uzavretého chlapca ako nemého svedka udalostí, a zároveň potenciálnej obete šikany. Silnou metaforou bola strata kontroly mladej učiteľky nad triedou –  agresia voči nej od jedného zo šikanujúcich a jej rezignovaný útek zo školy; a na záver surová bitka dvoch hlavných „hrdinov“ – síce už mimo triedy, avšak v priestoroch školy, s jej pohotovým nakrúcaním žiakmi na mobily. Pritom túto záverečnú narežírovanú bitku v krátkom slede prerušovali zábery z reálnych videí, ktoré medzi školákmi kolovali po zachytení práve tohoto typu násilia medzi reálnymi dvojicami žiakov a študentov.

Najzaujímavejšie prezentácie na vedeckej časti programu v pléne boli nasledovné:

Autori R. Benbenishty (Hebrew University of Jerusalem) a R. Astor (University of Southern California) v prezentácii „Násilie v škole v medzinárodnom kontexte: výzva na globálnu agendu a spoluprácu“ vyjadrili najmä myšlienku o tom, že nejde len o to, aby vznikla nejaká štúdia, ale aby sa (aj jej prostredníctvom) posilnili samotné školy. Na úvod sa prvý autor odvolal na spomínané video, ktoré je podľa neho veľmi dobrou ukážkou toho, že to, čo sa môže diať vo fiktívnej škole vo frankofónnom prostredí, sa môže diať v ktorejkoľvek škole inde na svete, pretože „ide o to isté“, ale zároveň „to predsa len je iné“. Príspevok zdôraznil potrebu ujednotiť monitoring situácie, spresniť definície šikanovania a násilia tak, aby zistenia boli medzinárodne porovnateľné: napr. namiesto pojmu „šikana“ bez jeho ďalšieho definovania sústrediť sa radšej na konkrétne prejavy v správaní a tiež používať rôznorodé metódy od kvantitatívnych až ku kvalitatívnym a k prípadovým štúdiám. Dôležité je aj využitie už existujúcich medzinárodných databáz z takých projektov, ako je HBSC, či prehľady WHO.
Autori záverom vyzvali na vstup do medzinárodnej spolupráce a na vytvorenie globálneho prehľadu efektívnych postupov a politík voči násiliu v školách, pričom ich zaradenie do zoznamu „najlepšej praxe“ (best practice) nemá byť ľubovoľné, ale má vedieť dať faktami doloženú odpoveď na „prečo?“, i „prečo nie?“ – najlepšia prax.

Autor D. Sampaio, profesor psychiatrie z Faculdade de Medicina da Universidade de Lisboa, v prezentácii “Odpoveď na násilie možno hladať vo vzťahoch“, hovoril o potrebe presnejšie definovať „šikanu“ a pripomenul,  že samotné „šikanovanie“ sa dá len ťažko kvantifikovať. Navyše, ak sa používa nepresne a ľubovoľne, tak to často vedie k viktimizácii študentov, ale aj učiteľov. Príspevok bol predovšetkým pokusom o výpočet rizikových aj ochranných faktorov, pričom podľa prof. Sampaia je správna odpoveď v dlhodobom pohľade nie represia alebo striktné, zväčša málo vynútiteľné pravidlá, vyhlášky a normy, ale také prostredie školy, kde sú dobré vzájomné vzťahy. Tieto úvahy potom doložil niekoľkými príkladmi zo svojej novej knihy „New parents should be invented“ (Je potrebné vynájsť nových rodičov). Škola by mala pôsobiť „inkluzívne“, nie odmietavo, klásť dôraz na ľudskú dôstojnosť a na to, aby sa deťom dalo vštepiť presvedčenie, „...že sa dokážu učiť, aj keď každé sa učí iným spôsobom“.

Ďalší príspevok na pléne bola štúdia viacerých autorov, ktorú predniesol M. Taki (National Institute for Educational Policy Research, Japan): „Nová definícia a škály pre nepriamu agresiu v školách: výsledky longitudinálneho prieskumu v piatich krajinách“. Škály najviac používané v Európe ako miery „šikany“ sú od Olweusa, a aj tie novšieho dáta sú odvodené práve z nich. Zisťujú najmä priamu agresiu a šikanu a na ich základe sa aj stavajú preventívne programy,  ktoré však nie sú vždy účinné. Účinnosť Olweusovho programu je zrejmá v krajine jeho pôvodu, teda v Nórsku, vo Veľkej Británii program fungoval u chlapcov, ale nie u dievčat, kým v Japonsku bol neefektívny, a to najmä preto, že nezohľadňuje nepriame šikanovanie (tzv. „ijime“). Pri tomto ide o nepriamu agresiu, psychické poškodzovanie, ktoré leží skoro úplne mimo priamej agresie a otvorenej „šikany“, pri ktorej sa tradične mlčky predpokladá, že agresori aj obete sú výnimočné deti, ktoré sa v týchto svojich rolách neustále udržiavajú v priamej línii od minulosti do budúcnosti.
Preto sa v longitudinálnom projekte vyvinuli a použili nové škály pre porovnanie „nepriamej agresie“, a to bez použitia slova „šikanovanie“. Vybrali sa vzorky detí z piatych ročníkov z Adelaidy v Austrálii, Vancouvru v Kanade, Tokia v Japonsku, Kunsanu v Južnej Kórei a z Lincolnu v USA. Výsledky ukázali odlišné skutočnosti ako predchádzajúci tradičný výskum šikanovania – tak agresori, ako aj obete sú bežné deti a do „nepriamej agresie“ sa rovnako zapájajú chlapci, ako aj dievčatá. Zistili sa tiež sociálno-kultúrne odlišnosti  medzi krajinami.

Napokon z plenárnych príspevkov stojí za zmienku dobre metodologicky stavaný výskum u spolu asi 12-tisíc nemeckých stredoškolákov, ktorého výsledky zreferoval M. Fuchs (University of Kassel, Germany) v prezentácii „Dopad kontextu školy na násilie v škole: mnoho-úrovňová analýza“ . Podľa tohoto autora hoci sa v súčasnosti urobilo veľa výskumov na základných aj stredných školách, ako vysvetľujúce faktory sa zvyčajne používala etiológia, individuálne odlišnosti, rodinné prostredie – čo síce môže vysvetliť dosť veľa, ale ani zďaleka nie všetky dôležité činitele, kam patria aj prostredie konkrétnej triedy, okolie školy, mestská lokalita, kde daná škola je, úroveň kriminality v danej štvrti, opatrenia miestnych autorít proti násiliu v rodine a pod.
Výskum prebehol v troch vlnách v rokoch 1994, 1999 a 2004 v približne 200 školách a celkovo okolo 600 triedach. Sledovali sa premenné: vek, pohlavie, násilie v rodine a rodičovské násilie, sociálna dezintegrácia, atmosféra v triede, členstvo v rovesníckych skupinách, vrátane „gangov“, zanedbané verzus dobré prostredie v susedstve školy a možné vplyvy týchto premenných na násilie v škole. V uvedenom období výskum ukázal mierny pokles fyzickej agresie, vandalizmu a priamej šikany, nie však už nepriamej alebo verbálnej.

Workshopy

Nebolo fyzicky možné byť na všetkých workshopoch, pretože zaujímavé príspevky nezriedka boli zaradené súbežne. Stručný výber z prezentácií na workshopoch, ktoré som stihol „obehnúť“, je zoradený za témami, ktoré boli nasledovné:

1. Súčasná situácia v krajinách na národnej, aj na medzinárodnej úrovni.

V tejto časti sa zvláštna pozornosť venovala prezentáciám, ktoré obsahovali rôzne výsledky prieskumov a oficiálne štatistické údaje, ako aj návrhom na medzinárodné porovnania, ktoré používali rozmanité kvantitatívne postupy, či išlo o odlišné postupy viac kvalitatívneho alebo etnografického typu.

2. Modely na vysvetlenie násilia v škole.

Táto časť sa venovala dostupným medzinárodným porovnaniam, ktoré sa týkajli explanatórnych alebo vysvetľujúcich modelov násilia v škole. Je napr. dobré vedieť prečo sú niektoré krajiny menej prístupné voči vlne násilia v školách, a to aj napriek ich slabej socio-ekonomickej perspektíve.

3. Násilie v škole, rodina a komunita.

Tak rodinu, ako aj komunitu možno vnímať ako zdroje násilia, aj keď vždy tu sú spôsoby ako nájsť riešenia. Bod, v ktorom sa spája všetkých päť tém predstavuje prepojenia medzi školou, rodinou a spoločenstvom, komunitou.

4. Prevládajúca prax, programy a výchovno-vzdelávacia politika.

Ak vezmeme do úvahy možnosť a potrebu akcie, mali by sme poznať existujúce a funkčné programy, ale aj to, či sú účinné. V každom prípade je známe, že mnohé verejné programy oscilujú kdesi medzi represiou a prevenciou, takže je potrebné ich lepšie spoznať, vrátane ich objektívneho vyhodnotenia.

5. Vzťahy s výchovno-vzdelávacou praxou.

Násilie v školách sa nedá oddeľovať ani od klímy panujúcej na školách, ani od výchovno-vzdelávacej praxe. Ktoré praktiky a zvyklosti sú účinné je téma, čo sa týka tak učiteľov, ako aj žiakov ako obetí násilia v škole. Je potrebné pochopiť ako možno školám pomôcť brániť sa proti násiliu. Patria sem otázky, či násilie je podnet pre výchovu, alebo pre vylúčenie zo školy; či je nutný výcvik učiteľov vo veci zvládania situácie, keď dôjde k násiliu v škole; a tiež otázka, či niektoré z dnešných praktík v skutočnosti nepodporujú agresívne správanie v školách?

Vybrané prezentácie:

A. Hickson (UK), T. Jäger (Germany) and C. Bonatti (Italy): aVataR@School – virtual conflict mediation using “Second Life”. Projekt aVataR@Schoolvirtuálna mediácia  s použitím „Druhého života“, financuje EÚ a jeho partneri sú z Talianska, Nemecka, Rumunska, Španielska a Veľkej Británie. Pri tomto projekte ide o virtuálnu platformu na hranie rolí v prostredí 3D sveta v rámci „Second Life“ (http://www.secondlife.com), ktorý si utvárajú jeho obyvatelia. Cieľovými skupinami tohoto projektu sú žiaci, učitelia, mediátori a ďalšie osoby (ako sú rodičia, riaditelia a poradcovia), ktorí sa môžu ocitnúť v rôznych konfliktných situáciách na strednej škole. Hlavný dôraz sa kladie na tých žiakov alebo učiteľov, ktorí sú vycvičení ako mediátori vo vlastnej škole.
„Second Life“ (SL) nie je počítačová hra, ale súhrn rôznych konfliktných scenárov, ktoré si vytvorili a učia sa ich riešiť sami užívatelia, pričom SL má aj vlastnú ekonomiku. Každý scenár konfliktu obsahuje popis konfliktnej situácie, rolové inštrukcie pre každého zo zúčastnených hráčov (ako je šikanujúci agresor, šikanovaná obeť, okolostojaci alebo učitelia) a napokon mediátor. Na hranie role dohliada moderátor a cieľom je pomôcť hráčom preskúmať možné spôsoby riešenia daného konfliktného scenára, či už osve, alebo s pomocou mediátora konfliktu. Po každom odohraní role sa skúsenosti preberú na hodnotiacom sedení. Všetky odohrané role sa zapamätajú a ich archív je dostupný na webovej stránke projektu. Hlavnou výhodou oproti bežným preventívnym programom, aj oproti tradičnej on-line prevencii je to, že tu ide o personalizovanú informáciu (postavu si tvorí každý sám a poväčšine to býva identifikačný charakter) na rozdiel od číreho textu.

 

M. Martins, C. Sarmento, M. Beiráo, S. Lopes (Portugal): How can the relation teacher/ student improve if the teacher better knows the relations between students? (“Ako možno zlepšiť vzťah učiteľ-žiak, ak bude učiteľ lepšie poznať vzťahy medzi svojimi žiakmi?”). Povaha vzťahov medzi žiakmi je významným faktorom psychosociálneho prispôsobenia v predpuberte a počas dospievania. Zdá sa, že ovplyvňuje spoločenskú klímu triedy, v jej skupinách, v rámci prostredia výučby a tiež vo vzťahu učiteľ-žiak. Autori prezentovali tri štúdie, v ktorých sa zisťovala spoločenská klíma v triedach žiakov jednak v predpuberte a tiež v adolescencii – v ročníkoch 6 a 7 a v ročníku 11. Použili sa nominačné dotazníky pre rovesníkov (sociometrické indexy plus niektoré spôsoby sociálneho správania), ktoré zisťovali agresiu, viktimizáciu, prosociálne správanie, sociálnu izoláciu a vodcovstvo. Výsledky získané v každej triede pomohli učiteľovi zostavovať pracovné skupiny alebo dvojice žiakov, čo sa kombinovali s kognitívnymi postupmi, zlepšením sociálnej klímy v triede v zmysle zlepšenia vzťahov medzi žiakmi navzájom a medzi učiteľmi a žiakmi.

T. Jäger (Germany), J. Mora-Merchán (Spain), H. Cowie (UK),M. O’Moore (Ireland) and R. Ortega (Spain): The VISTOP project – online course on school bullying  and violence for teachers, parents and policy makers (Projekt VISTOP – on-line kurz o šikanovaní a násilí v škole pre učiteľov,  rodičov a tvorcov politiky v tejto oblasti).
Projekt VISTOP („Violence In Schools Training Online Project“), ktorý financuje Európska komisia, sa usiluje o vývoj a následne o ponuku on-line kurzov pre tri cieľové populácie, ktoré sa venujú téme násilia a šikanovania v škole pomocou celoškolského prístupu. Tento on-line kurz je dostupný dvomi spôsobmi: buď moderovaný on-line kurz pod vedením znalca, alebo nezávislý on-line kurz so samostatným postupom.
Počas trvania projektu budú tri kurzy, v ktorých sa bude učiť okolo 30 účastníkov. Budú v nich aj predtesty, v ktorých sa zhodnotí celkové zázemie účastníkov, ich znalosti, jasne sa definujú ciele učenia, učebné materiály, odporúčané texty a odovzdá sa im zoznam on-line zdrojov. Budú nasledovať on-line diskusie účastníkov a hodnotenia výsledkov učenia vo vzťahu ku každému z prebraných modulov.
Tieto on-line kurzy stavajú na materiáloch a iných zdrojoch, ktoré vznikli pri projekte VISTA („Violence in School Training Action“),  ktorý financovala EÚ, ako aj na báze ďalších projektov tohoto druhu, pričom hlavný cieľ je šírenie informácie a spôsobov najlepšej praxe, ktoré vyšli z týcto projektov. Použijú sa hlavné sekcie e-knihy projektu VISTA (Cowie et al., 2007).

Sympóziá

Čo ma zaujalo na sympóziách boli najmä prezentácie o kyberšikane:

M. L. Genta, A. Brighi and A. Guarini (Italy): Cyberbullying among Italian students: an explorative study of bullying through new technologies and its psychological impact (Kyberšikana u talianskych študentov: exploračná štúdia šikanovania prostredníctvom nových technológií a jeho psychologického dopadu).
Kuberšikana znamená opakovaný zámerný útok prostredníctvom internetu alebo iných elektronických technológií. Hoci internet sa v ekonomicky vyspelých krajinách široko používa ako prostriedok na podporu spoločenského kontaktu, používa sa zároveň aj ako útočný a agresívny nástroj. Mnohí adolescenti dostávajú cez net vyhrážky, alebo znepokojujúce videá kolujú len preto, aby niekoho pokorili, znemožnili alebo izolovali. Ide tu o pomerne nový fenomén, ktorý sa vyskytuje mimo priamej šikane alebo agresii tvárou v tvár, a preto aj poznatky o ňom je treba získavať, aj hodnotiť z inej perspektívy. Prejavuje sa tu okrem iného efekt desynchronizácie vzťahu medzi šikanujúcim agresorom a obeťou, keďže agresor nemá nijakú spätnú emočnú väzbu od svojej obete, tak ako to býva pri šikanovaní alebo agresii tvárou v tvár. Chýba teda mimický prejav, očný kontakt a tón hlasu – ide o redefiníciu sociálneho styku a anonymitu, čo uľahčuje agresiu a nastáva oslabenie morálnej kontroly.

P. Smith, F. Thompson and N. Tippett (UK): Cyberbullying in the UK: data from Daphne Project (“(Kyberšikana v UK: údaje z projektu Daphne”). Prezentovali sa údaje výskumu o nových formách šikanovania u 1500 žiakov z troch vekových skupín: 12-13, 14-15 a 16-17-ročných. Dotazník obsahoval otázky o priamej verzus nepriamej šikane, ktorá sa ešte delila na šikanovanie pomocou mobilu a prostredníctvom internetu: formou bežných e-mailov, okamžitých odkazov a verbalizovaním cez chat-roomy. Okrem toho sa použili aj miery sebahodnotenia, osamelosti a školskej atmosféry. Ukázalo sa, že mladší žiaci sa zapájajú viac do priamej, fyzicky násilnej šikany – čo platilo aj o chlapcoch vo všetkých sledovaných vekových skupinách, kým u dievčat išlo v prevažnej miere skôr o nepriamu šikanu, najmä cez použitie mobilu. Ukázalo sa taktiež, že celkovo asi 20% žiakov bolo najako zapojených do tradičných foriem šikanovania, zatiaľ čo čisto v kyberšikane ich bolo asi 5%, v oboch formách asi 8%, pričom zvyšok, t.j. asi 2/3 boli mimo. Zaujímavé bolo tiež zistenie, že obete kyberšikany svoj stav neprežívajú tak intenzívne ako obete priamej šikany, keďže v samotných následkoch to neinterferuje s ich „reálnym životom“.

B. Spears, P. Slee, B. Johnson, L. Owens and J. Edson (Australia): Insights into the human dimension of covert bullying: the pod casting project (“Pohľady do ľudského rozmeru skrytého šikanovania”). Išlo o popis kvalitatívneho výskumu, pri ktorom bolo zaznamenaných asi 100 príbehov, ktoré sa následne v rámci fenomenologického bádania tematicky analyzovali. Štúdia ich mieni aj s analýzou a interpretáciou postupne vystaviť na webstránke, aby sa zistenia z nich mohli použiť ako zdroj výučby a výcviku personálu v školách, pre vzdelávanie rodičov a na podporu žiakov. V štúdii sa zúčastnili učitelia, riaditelia skôl, rodičia a žiaci – vo veru 8 – 12 a 12 – 18 rokov, ktorí podali svoj pohľad na výskyt šikany, alebo priamo konkrétny príbeh. Na rozdiel od čisto kvantitatívnych dát, ktoré napr. zistili menšej závažné psychické škody u obetí kyberšikany, sa v danej štúdii niekedy vyskytli práve opačné zistenia. Napríklad dievča po odchode rodičov usporiadalo párty, po ktorej jej začali chodiť detailné obrázky z domu, osobných vecí, s vyhrážkami, že sa to dozvedia rodičia, atď. – išlo o tvrdú a ťažko prežívanú inváziu do súkromia. Alebo v ďalšom príbehu súkromný súboj dvoch chlapcov bol nahratý na mobil a koloval s výsmechom pre toho, ktorý prehral, na čo napokon chlapec radšej odišiel na inú školu.

Postery

Z hľadiska počtu posterov bol vôbec problém si niečo vybrať, takže na tomto mieste už len veľmi stručný prehľad o najzaujímavejších témach:

A. Rodríguez-Hidalgo and R. Ortega-Ruiz (Spain): From the bullying studies to the study about cultural bullying (“Od štúdií šikanovania k štúdii kultúrnej šikany”).

L. Williams and A. Pereira (Brazil): School violence according to family income: a brazilian investigation (“Násilie v škole vo vzťahu k rodinným príjmom: brazílsky výskum”).

R. Giacaman, N. A. Rmeileh (Palestina) and W. Boyce (Canada): Break the rod and spare the child: corporal punishment and palestinian adolescents in schools (“Zlomte palicu a ušetrite dieťa: telesné tresty v školách u palestínskych adolescentov”) – poukázanie na obrátený význam anglického príslovia: Spare the rod – spoil the child (Ušanujete palicu – rozmaznáte dieťa).

C. Vignes, M. Sentenac and F. Navarro (France), C. Kelly, M. Molcho, S. Nic Gabhainn (Ireland) and E. Godeau (France): Bullying behaviour among school-children with disabilities: preliminary results in France from the Health Behaviour in School-Aged Children (HBSC). International survey (“Šikanovanie medzi deťmi školského veku s poruchami: predbežné výsledky vo Francúzsku zo štúdie HBSC”).

M. Molcho, S. Nic Gabhainn, C. Kelly (Ireland), E. Godeau, F. Navarro and C. Vignes (France): Bullying behaviours among boys and girls with varying severity of disability; findings from the 2006 Irish Health Behaviours in School-Aged Children (“Šikanovanie medzi chlapcami a dievčatami s rôznymi úrovňami nespôsobilosti; zistenia z írskej časti HBSC”).

 

Spracoval: doc. PhDr. Alojz Nociar, CSc.

Vytlačiť stránku | Odporúčiť známemu | Počítadlo návštev: 1075645
(c) 2007. Všetky práva vyhradené. Webdizajn : RED FLOWER s.r.o.