obrazok
obr obr obr obr

Sociologická štúdia zloženia “šikanujúcich skupín”

V tejto štúdii bola použitá ako vysvetľujúci model "teória štvor-faktorovej štruktúry šikanujúcich skupín". Je to teoretický model, ktorý pokladá jav šikanovania nielen za problém medzi šikanujúcimi a obeťami, ale za proces v rámci skupinovej dynamiky, pri ktorom hrajú závažnú úlohu aj podnecovači a diváci.

Vedúci výskumníci: Yohji Morita, Yoshimitsu Matsuura, Kenji Kiyonaga, Kazuhiro Shima, Ikuo Takegawa, Masakazu Tamura, Shigenori Tamura, Ryuichi Motobe, Kazuo Takemura

Cieľová skupina: deti a mládež a ich triedni učitelia
Výskumné otázky
Charakteristika

Táto štúdia mala dva hlavné ciele. Prvým cieľom bolo dôkladné preskúmanie povahy a podmienok šikanovania [ijime] prostredníctvom jeho jasného definovania a určenia jeho hlavných typov, procesu jeho vzniku a vývoja, zistenia jeho vzťahu k skupinovej štruktúre triedy a jej atmosfére, a napokon zistenia postojov a reakcií učiteľov a detí voči tomuto javu. Išlo o prvú systematickú štúdiu šikanovania v Japonsku, plánovanú a postavenú na základe jasného teoretického rámca a vykonanú s použitím náhodných výberov. Hoci štúdia sama o sebe nie je nová, má zmysel sa s ňou oboznámiť, lebo aj s časovým odstupom si jej zistenia uchovali vysokú spoľahlivosť a hodnovernosť, čo dalo oporu pre neskoršie štúdie vo vzdelávacom systéme na národnej úrovni, pre miestne školy, aj pre výskumníkov z akademického prostredia.

 

Druhým cieľom tejto štúdie bolo nielen vysvetlenie šikanovania na základe vzťahov medzi šikanujúcimi a obeťami, ale aj odhalenie štruktúry dynamiky skupiny, v ktorej šikanovanie vzniká a vyvíja sa. Až do tejto štúdie sa pozornosť venovala len vzťahom medzi šikanujúcimi a obeťami, avšak nehľadalo sa vysvetlenie z hľadiska dynamiky celej skupiny. Šikanovanie sa však v Japonsku zistilo aj v rámci procesu skupinovej interakcie, teda medzi žiakmi patriacimi do tej istej triedy, alebo chodiacimi do toho istého školského klubu, či v neformálnych kamarátskych skupinách v škole aj mimo nej. Ak sa teda mal vysvetliť jeho vznik a vývoj, bolo treba vziať do úvahy teoretický výklad dynamiky celej skupiny.

 

Preto sa v tejto štúdii prijal ako vysvetľujúci model “teória štvor-faktorovej štruktúry šikanujúcich skupín”. Táto teória štvor-faktorovej štruktúry je teoretický model, ktorý jav šikanovania [ijime] pokladá nielen za problém medzi šikanujúcimi a obeťami, ale za proces v rámci skupinovej dynamiky, pri ktorom podnecovači (tí, ktorí sa radujú z prizerania sa a občas si zo šikany robia žarty) a diváci (tí, ktorí sa snažia ostať mimo a nehovoriť o šikane) hrajú dôležitú úlohu pri vzniku a ďalšom vývoji problému. Podľa tohto modelu sú to nielen podnecovači, ale aj diváci (aj keď na prvý pohľad nemajú vplyv na situáciu šikanujúci/obeť), ktorí majú úlohu vo vývoji a stupňovaní problému. Takže pod pojmom “šikanujúca skupina” sa v tejto štúdii nemyslí “skupina agresorov”, ale ide o štruktúru “skupiny žiakov, v ktorej šikanovanie [ijime] vzniklo”. Inými slovami, skupinu tvoria všetci zapojení žiaci bez ohľadu na ich rolu v incidente.

 

Tento model štvor-faktorovej štruktúry sa preskúšal v množstve neskorších štúdií a jeho teoretický základ sa ukázal ako platný. Aj preto myšlienku, že “diváci sú jedným z agresorov” prijalo tak Ministerstvo školstva, kultúry, športu, vedy a technológie, ako aj riaditelia a administrátori škôl, aj miestne školy pri svojej preventívnej práci a pri intervenciách proti šikane. 

Metódy
Metodologický prístup

Kvantiatívna metóda, s použitím dotazníka

Test sociálnej štruktúry
Vzorka

Ako základná populácia boli vybraté šieste ročníky základnej školy a druhé ročníky nižšej strednej školy v centre Tokia (ktorých populácia bola v Japonsku najvyššia) a v Osake. Za najmenšiu jednotku výberu bola zvolená trieda, pri intervale spoľahlivosti 90 %, sa do výberu dostalo 44 tried základnej školy a 22 tried nižšej strednej školy z rovnakej oblasti. V skupine učiteľov bol vždy triedny učiteľ/učiteľka z vybratých tried základných a nižších stredných škôl. Návratnosť dotazníkov bola 93,2 %.  

Použité alebo vyvinuté nástroje

Navrhli a použili sme dotazník na seba-opis a vykonali s ním predbežnú štúdiu u tých istých ročníkov z rovnakej oblasti. V samotnej štúdii sme šikanovanie definovali ako “typ agresívneho správania, keď niekto s dominantnou pozíciiou v procese skupinovej interakcie zámerne koná buď jednotlivo alebo spoločne tak, že spôsobuje psychické a/lebo fyzické utrpenie inému vo vnútri skupiny”. Táto definícia sa od roku 1985 prijala a zaužívala ako štandardná definícia šikanovania [ijime] v Japonsku.

 

V tejto štúdii sa pomocou usporiadania otázok dotazníka sledovalo chápanie významu pojmu „šikanovanie“ na strane účastníkov. Respondenti si prečítali 9 rozličných typov šikanovania a 12 rôznych hypotetických situácií agresor – obeť. Pri každom type sme sa účastníkov spýtali na ich vlastné skúsenosti. Táto skupina otázok im dala jasnú predstavu o tom, čo máme na mysli pod pojmom “šikanovanie”. Potom mali odpovedať na vlastné zážitky zo situácií agresor – obeť, či už boli sami agresormi, alebo obeťami, pričom sa použilo slovo “šikana” tak, ako sa o nej bežne hovorí.

 

Dotazník pozostával z nasledujúcich okruhov otázok:

- Povaha šikanovania – počet udalostí, typy a spôsoby, akcie proti šikanovaniu, doba trvania, veľkosť šikanujúcej skupiny [ijime shudan]

- Charakteristiky žiakov – školský prospech, očakávania vzhľadom na svoje ďalšie vzdelanie, zážitky s prestupom do inej školy, počet priateľov, socio-ekonomický status rodiny, zamestnanie rodičov

- Štruktúra šikanujúcej skupiny – úloha v sistuácii agresor – obeť 

- Vzťahy s priateľmi – stupeň dôvernosti priateľského vzťahu, tendencia požiadať priateľov o pomoc

- Normatívne postoje voči šikanovaniu a akceptovateľnosť deviácie

- Otázky pre triedneho učiteľa/učiteľku – úroveň uvedomovania si incidentov šikany, vnímaná atmosféra v triede, akcie proti indicentom šikany, spôsob oznámenia pravidiel alebo inštrukcií pre triedu, postoje k telesným trestom, zásadné otázky pre vedenie a výchovu detí. 

Výsledky
Stručný opis hlavných zistení
Povaha šikanovania:

- Množstvo žiakov, ktorí sa stali obeťami šikanovnia počas predchádzajúceho roka bolo 52,6 % a množsto žiakov, ktorí počas predchádzajúceho roka šikanovali iných bolo 48,4 %.

- Vo veľkej väčšine tried (97,7 %) si vysoké percento žiakov uvedomovalo incidenty šikany (od 70 do 100 %). To ukazuje intenzívne vnímanie incidentov šikanovania deťmi. Na druhej strane, úroveň vnímania tohto javu učiteľmi bola nižšia ako u detí.

- Čo sa týka trvania incidentov šikanovania, zdá sa, že na základných školách trvajú kratšie, kým na nižších stredných školách býva ich trvanie dlhšie.

- Pokiaľ ide o veľkosť šikanujúcej skupiny, množstvo obetí bolo nižšie na stredných školách oproti základným. Množstvo divákov, ktorí skúšajú ostať mimo incidentov a dávajú tichú podporu agresorom, sa na stredných školách zvyšuje. To svedčí pre to, že žiaci sa postupom času s úlohou obete zžijú, pričom aj úroveň tolerancie medzi divákmi narastie a pre obeť je ešte ťažšie uniknúť zo situácie.

 

Charakteristiky žiakov:

- Zistilo sa, že chlapci aj dievčatá, ktoré sa ocitli v úlohe obete šikanovania, mali horší školský prospech. Toto zistenie bolo rovnaké tak na základných, ako aj na nižších stredných školách. U agresorov sa zistili tieto rozdiely: zatiaľ čo chlapci so slabším prospechom mali tendenciu byť agresormi, u dievčat nebola signifikantná korelácia medzi prospechom a množstvom agresorov.

- Čo sa týka očakávania vzhľadom na svoje ďalšie vzdelanie, tí žiaci, ktorí očakávali, že pôjdu na nižšie stredné školy, mali tendenciu stať sa obeťami šikanovania, alebo sa zapojiť do incidentov buď ako agresori, alebo podnecovatelia. Tí žiaci, ktorí očakávali, že pôjdu na univerzity, mali tendenciu byť skôr divákmi, pričom táto tendencia bola silnejšia u stredoškolákov.

- Tí žiaci, ktorí zažili prestup z jednej školy na druhú, mali vyššiu pravdepodobnosť toho, že sa stanú obeťami šikanovania a bolo menej pravdepodobné, že sa sami stanú agresormi.

- Z hľadiska socio-ekonomického statusu rodiny, žiaci z bohatých rodín mali skôr tendenciu stať sa agresormi, kým žiaci z chudobných rodín sa skôr stávali obeťami. Žiaci z rodín s priemerným socio-ekonomickým statusom rodiny mali skôr tendenciu vyhnúť sa akýmkoľvek incidentom agresor – obeť.

- Nezistila sa nijaká významná korelácia so zamestnaním rodiča.

 Štruktúra šikanujúcej skupiny:

- Vo všetkých triedach, v ktorých sa zistili incidenty šikany, sa vždy aj našli štruktúry štyroch prepojených faktorov “agresora”, “obete”, “podnecovateľa” a “diváka”.

- Zistilo sa, že vnímanie tých, ktorí hrali rôzne role v štyroch prepojených faktoroch, sa zakladá sa odlišnej mentalite.

- Obete boli charakterizované dodržiavaním pravidiel, uprednostňovali vedenie triedy učiteľom a mali sklon podrobiť sa moci bez ohľadu na to, či išlo o jedinca alebo o moc vyplývajúcu z autority.

- Základná mentalita agresorov a podnecovateľov bola podobná: v oboch prípadoch odmietali slepú poslušnosť voči moci jedinca alebo autority a mali negatívne postoje k disciplíne a poriadku. Čo sa týka vedenia triedy učiteľom, agresori k tomu mali negatívne pocity, kým podnecovatelia tu mali sklon k pozitívnejšiemu postoju.

- Diváci sa stavali pozitívne k skupinovým aktivitám, pri ktorých mala ústrednú hodnotu trieda. Z hľadiska nezávislosti na moci však v porovnaní s divákmi mali podnecovatelia väčšiu tendenciu podrobiť sa moci.

 

Vzťahy s priateľmi:

- Žiaci v úlohe obete mali spravidla málo priateľov. Medzi tými, ktorí vôbec nemali priateľov bolo 32 % obetí; z tých, ktorí mali jedného až troch  priateľov bolo 32,4 % obetí;  z tých, ktorí mali štyroch priateľov bolo 25,8 % obetí. To znamená, že žiaci bez priateľov, alebo s veľmi málo priateľmi, sa pravdepodobnejšie stanú obeťami šikany. 

- Percento obetí, ktoré požiadali svojich priateľov o pomoc bolo 14,9 %, pričom chlapci požiadali priateľov o pomoc menej často ako dievčatá. Ak sa stali obeťami, tak len 3,6 % chlapcov (oproti 21,7 % dievčat) zo základných škôl a 10 % (oproti 35,9 %) chlapcov z nižších stredných škôl uviedlo, že priateľov požiadali o pomoc.

 

Normatívne postoje agresorov voči šikanovaniu a  akceptovateľnosť deviácie:

- Aj keď agresori pokladali akt šikanovania za zlú vec, ktorá sa nemá robiť, zároveň mali tendenciu pokladať to za zaujímavé. To svedčí pre to, že normatívne postoje voči dobru a zlu a emočná stimulácia sú nadradené nad ich morálku. U agresorov sa tiež zistila vysoká tendencia akceptovania problémového správania.

 

Otázky pre triedneho učiteľa:

- Pokiaľ ide o uvedomovanie si prípadov šikanovania vo vlastných triedach, ukázalo sa, že učitelia si ich uvedomujú omnoho menej, ako žiaci.  

Diskusia

V tejto štúdii sa použil “model štvor-faktorovej štruktúry šikanujúcej skupiny” podľa Moritu a výsledky potvrdili jeho platnosť. Napríklad štruktúra štyroch previazaných faktorov “agresora”, “obete”, “podnecovateľa” a “diváka” sa našla vo všetkých tých triedach, kde sa zistili incidenty šikany. Ďalej sa zistilo, že hoci percento obetí sa u starších detí znižuje, množstvo divákov zasa s vekom narastá. To svedčí pre to, že žiaci sa postupom času s úlohou obete zžijú, pričom aj úroveň tolerancie medzi divákmi narastie a pre obeť je ešte ťažšie uniknúť zo situácie.

 

Táto tendencia sa potvrdila aj vo veľkoškálovej medzinárodnej štúdii  s Nórskom, Anglickom a Holandskom v roku 1996 [pozri “Cross-national comparative study of bullying and school violence”].  Vzhľadom na výsledky z tejto našej štúdie, spolu s výsledkami medzinárodnej štúdie, šikanovanie [ijime] v Japonsku sa síce zdá byť v porovnaní s týmito európskymi krajinami menšie, ale ak sa raz začne, je zase pravdepodobnejšie, že bude eskalovať do závažnejšieho ‘progresívneho typu šikany’, v ktorom sa obete zžijú so svojou rolou, ich utrpenie je častejšie a trvá dlhšiu dobu.

 

Po tejto štúdii model štvor-faktorovej štruktúry prijalo veľa neskorších štúdií, ktoré vykonali bádatelia z akademického prostredia, ako aj vládne inštitúcie v Japonsku, pričom sa zistila vysoká spoľahlivosť a hodnovernosť tohto teoretického rámca pre vysvetľovanie vzniku a vývoja javu šikanovania [ijime], pričom sa dnes v Japonsku pokladá za jeden z kľúčových konceptov pre chápanie charakteristík šikanovania.

 

Dôležitejšie však je, že tento model sa dá použiť nielen na vysvetľovanie podmienok javu šikanovania, ale ukázal sa ako veľmi užitočný pri rozvoji účinnej prevencie aj intervenčných opatrení proti šikanovaniu, ako rámec procesu skupinovej interakcie. Hlavný poznatok modelu je, že sa nemôžeme zameriavať iba na vzťah medzi agresormi a obeťami. Namiesto toho by sme mali chápať podmienky šikanovania ako procesu, ktorý vzniká a vyvíja sa v rámci skupinovej dynamiky agresora a obete, ako aj podnecovateľa a diváka, pričom môže zavážiť aj reakcia náhodného pozorovateľa. Inými slovami, ak pracujeme s postojmi a správaním agresorov a obetí, dôležité je aj to, aby sme aj u tých, ktorí sa len prizerajú, rozvíjali sociabilitu a pozitívne postoje k občianstvu, keďže zvládnutie tohoto patrí rozhodujúcim veciam pre vytvorenie účinnejšej intervencie a prevencie proti problému šikanovania. 

Publikácie

- Morita, Y. (1985). Sociological study of the structure of bullying group (“ijime shudan” no kouzou ni kansuru shakaigakuteki kenkyu), Department of Sociology, Osaka City University.

- Morita, Y & Kiyonaga, K. (1986). Bullying: the ailing classroom (Ijime: Kyoshitsu no yamai). Tokyo: Kaneko Syobo. [Revised Edition in 1994]. 

Relevantné linky

     

     

preklad: doc. PhDr. Alojz Nociar, CSc.

Vytlačiť stránku | Odporúčiť známemu | Počítadlo návštev: 1094198
(c) 2007. Všetky práva vyhradené. Webdizajn : RED FLOWER s.r.o.