obrazok
obr obr obr obr

Otázniky nad jedným šikanovaním

 

Na začiatku bola sťažnosť

„Chcem ohlásiť prípad šikanovania na Základnej škole X. Dvaja chlapci sú tvrdo šikanovaní svojimi staršími spolužiakmi, ktorí do ich triedy prepadli. Obete na stoličkách zdvihnú do výšky a hodia ich na zem. Musia pred nimi kľačať. Pred časom pod hrozbou bitky donútili jedného z nich, aby matke ukradol 5000 Sk a dal im ich. Chlapec to zo strachu vykonal. Keď však matka na to prišla, museli peniaze vrátiť. Za to sa mu však agresori odplatili poriadnym výpraskom. Bitky sú na dennom poriadku. Keď niektorý zo spolužiakov išiel za učiteľkou, že chlapcov bijú, ona len odpovedala, že nič nevidela. Vyhrážali sa i školníkovi, že si ho vonku počkajú. Všetci žiaci už mlčia, keď sa im nedostane pomoci ani zo strany učiteľov. Tí čakajú, kedy títo výrastkovia ukončia školskú dochádzku a zo školy odídu.“

Nasledovalo prešetrovanie prípadu

Prešetrenie potvrdilo, že agresori svoje obete v triede často fyzicky napádajú, búchajú, kopú, nútia ich kľačať, stláčajú im krčnú žilu, ponižujú ich utieraním rúk do oblečenia, obmedzujú ich pohyb po triede hrou na väzenie. Školská inšpekcia nariadila riaditeľovi školy prijať opatrenia a zároveň prípad oznámila zriaďovateľovi, keďže sa podobné prípady vyskytovali na viacerých školách v meste.

Z výpovedí obetí

·         Okrem búchania do hlavy nám lepia na chrbát lístky „kopni ma“. Kamarátovi zobrali rožok, obúchali mi ho o hlavu a o kamaráta si utreli ruky.

·         Dávajú mi facky alebo mi stisnú žilu na krku a to veľmi bolí.

·         Vymysleli si hru na väzenie. Do rohu dávali lavice a my sme museli utekať. Niekedy, keď ma chytili, ma niekto kopol...

Čo na to škola?

Vysoký počet zápisov v klasifikačnom zázname v predmetnej triede potvrdzuje zvýšený výskyt problémového správania a šikanovania žiakov. Napriek tomuto faktu škola nemá evidenciu o riešení konkrétnych prípadov šikanovania. V škole nie je zverejnená informácia pre pedagogických zamestnancov, žiakov a rodičov, čo robiť v prípade, keď sa dozvedia o šikanovaní. Škola nemá vypracovaný žiaden systém prevencie.

Z vyjadrenia triednej učiteľky

Najväčšie problémy nastali v siedmom ročníku, keď do triedy prišiel z inej školy najproblémovejší žiak, ktorý na pôvodnej škole prepadol. Mobil využil na vulgárny telefonát učiteľovi a na počúvanie hudby na hodine. Po klasifikačnej porade som mala aj ja vulgárny telefonát z utajeného čísla. Na začiatku školského roka defekt, na konci rozbitý reflektor.

Z problémov riešených v tomto školskom roku: hra na väzenie (obeť držali za ruky a nohy a potom ho kopli), bitie po ušiach, podpálenie vlasov spolužiačke (pohovor s otcom za prítomnosti zástupkyne).

Hovorí matka jednej z obetí

Syn mi zobral kreditku a ráno o pol siedmej vybral z bankomatu 5000 Sk. V škole sa s nimi asi pochválil, triedna to zistila a peniaze mi osobne odovzdala. Neviem, prečo to urobil.

Štátna školská inšpekcia prípad po dôkladnom zvážení odstúpila polícii. Existovali totiž aj obavy, aby obete šikanovania nedopadli ešte horšie mimo školy.

Z vyjadrenia triednej učiteľky na polícii

O zapálených vlasov som sa dozvedela od žiačky. Spolužiak jej počas prestávky zapálil dva-tri vlasy prineseným zapaľovačom. Žiačka sa tomu smiala a brala to ako hru dnešnej mládeže. Zavolala som aj vinníka, ktorý mi povedal, že sa to stalo nedopatrením a že to ľutuje. Následne som to už len zapísala do klasifikačného záznamu, kde to objavila školská inšpekcia a oznámila to polícii.

K poškodeniu auta uvádzam, že defekt som mohla dostať hocikde a inak úmyselne poškodené auto som nikdy nemala. Takisto som nikdy nemala poškodený reflektor. Neviem, prečo to v tom podnete bolo napísané, keď som to nikdy nepovedala.

Závery vyšetrovania polície

·         Jediným vinníkom bol žiak, ktorý bol obeťou šikanovania. Podľa polície sa dopustil činu inak trestného tým, že svojej matke ukradol z účtu 5000 Sk a kúpil si za ne hru. Trestné stíhanie bolo odložené kvôli nízkemu veku páchateľa.

·         Šikanovanie spolužiakov, ktoré vykonávali štyria žiaci ôsmeho ročníka, bolo podľa polície vyriešené Štátnou školskou inšpekciou a nenapĺňalo skutkovú podstatu výtržníctva (?!).

 

Zdá sa teda, že podľa školy aj podľa polície prípad nebol taký vážny, aby sa ním bolo treba vôbec zaoberať. Bitka, kopance, zosmiešňovanie, či zapaľovanie vlasov sú len bežnou hrou dnešnej mládeže.

Natíska sa však viacero otázok.

Ako si mohol šikanovaný žiak kúpiť za peniaze vybrané z účtu matky hru, keď peniaze triedna učiteľka chlapcovi v škole zobrala a vrátila ich matke? Preverila si polícia, či sa kúpa hry skutočne realizovala alebo vychádzala len z výpovede zastrašovaného chlapca?

Prečo žiačka oznámila triednej učiteľke zapálenie vlasov, keď to zrazu „nič nie je a nič sa nestalo“, ako to uviedla na polícii?

Prečo triedna učiteľka prejednávala priestupok zapálenia vlasov za prítomnosti zástupkyne riaditeľa a otca žiaka, keď išlo len „o žart a bežnú hru dnešnej mládeže“, ktorému podľa dodatočného vyjadrenia nevenovala žiadnu mimoriadnu  pozornosť?

Z akých dôvodov triedna učiteľka v písomnom vyjadrení, vlastnoručne napísanom a podpísanom, hovorila o úmyselnom poškodení pneumatiky, rozbitom reflektore na svojom aute, vulgárnych telefonátoch, keď zrazu mohla defekt dostať hocikde, vulgárne telefonáty neexistovali a jej auto nebolo nikdy poškodené?

Je situácia naozaj taká vážna, že grázli už na základných školách dokážu zastrašiť nielen spolužiakov, ale aj pedagógov a riaditeľov škôl? Alebo to bolo v tomto prípade inak?!

Je v takýchto prípadoch postup polície adekvátny vážnosti situácie?

Odpoveď na položené a možno aj ďalšie otázky si musí nájsť každý sám...

Vytlačiť stránku | Odporúčiť známemu | Počítadlo návštev: 1153241
(c) 2007. Všetky práva vyhradené. Webdizajn : RED FLOWER s.r.o.